1
2
3
4
5
6
7
8
9
10
11
12
13
14
15
16
17
18
19
20
21
22
23
24
25
26
27
28
29
30
31
32
33
34
35
36
37
38
39
40
41
42
43
44
45
46
47
48
49
50
51
52
53
54
55
56
57
58
59
60
61
62
63
64
65
66
67
68
69
70
71
72
73
74
75
76
77
78
79
80
81
82
83
84
85
86
87
88
89
90
91
92
93
94
95
96
97
98
99
100
101
102
103
104
105
106
107
108
109
110
111
112
113
114
115
116
117
118
119
120
121
|
#use wml::debian::template title="Čo znamená Slobodný?" NOHEADER="yes"
#use wml::debian::translation-check translation="f07bd566a6ef9d671b89a11c2890c93dfea43a35" maintainer="Matej Kovac"
<H1>Čo znamená Slobodný? <tt>alebo</tt> Čo myslíte pod Slobodným softvérom?</H1>
<p><strong>Poznámka:</strong> Vo februári 1998 sa začal nahrádzať termín
„<a href="https://www.gnu.org/philosophy/free-sw">Slobodný softvér (Free Software)</a>“
termínom „<a href="https://opensource.org/osd">open source
softvér</a>“.
Tieto termíny sa týkajú filozofických rozdielov,
ale praktické požiadavky na licencie softvéru a
diskusia na zvyšku tejto stránky sú v podstate zhodné
pre slobodný softvér aj open source softvér.
<p>Mnoho ľudí nových vo svete slobodného, či voľne šíriteľného (free) softvéru je zmätených, pretože
slovo „free“ v termíne „free software“ nie je použité tak, ako by to očakávali.
Pre nich „free“ znamená „zadarmo“.
Anglický slovník obsahuje takmer dvadsať významov slova „free“.
Iba jeden z nich však znamená „zadarmo“. Všetky ostatné sa vzťahujú na voľnosť, slobodu
a neprítomnosť zábran. Keď hovoríme o <em>slobodnom softvéri</em>,
myslíme slobodu, nie cenu.
<p>Free software, ktorý je voľný iba z toho pohľadu že nemusíte platiť za to,
aby ste ho mohli používať, je len veľmi ťažko slobodným. Jeho šírenie môže byť zakázané,
a takmer určite ho nebudete môcť svojpomocne vylepšiť. Softvér
licencovaný zadarmo je obyčajne používaný ako zbraň v marketingových kampaniach na
propagovanie príbuzného produktu alebo vysunutie menšej konkurencie z trhu.
Nie je žiadna záruka, že bude stále zadarmo.
<P>Pre nezainteresovaných je softvér „free“ alebo nie je. Skutočnosť
je však omnoho komplikovanejšia. Na pochopenie čo všetko ľudia
implikujú, keď nazývajú softvér „free“ musíme podstúpiť malú odbočku
do sveta softvérových licencií.
<P>Autorské právo je metóda ochrany práv autora
najrôznejších druhov diel.
Vo väčšine krajín je softvér, ktorý napíšete automaticky chránený autorským právom.
Licencia je povolenie autora na použitie jeho diela (v tomto prípade programu)
inými, takým spôsobom, ktorý je pre oboch akceptovateľný.
Je iba na autorovi či stanoví v licencii ako jeho softvér môže byť použitý.
Podrobnejšie informácie o autorských právach v USA nájdete na
<A HREF="https://www.copyright.gov/">https://www.copyright.gov/</A>. Na Slovensku autorské právo upravuje zákon <a href="http://www.culture.gov.sk/media-audiovizia/autorske-pravo-a-prava-suvisiace-s-autorskym-pravom/01_autorsky-zakon-618-2003.pdf">618/2003 Z.z.</a> o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom v znení neskorších predpisov.
<P>Samozrejme, že rôzne okolnosti si vyžadujú rôzne licencie.
Softvérové spoločnosti sa snažia svoje aktíva chrániť, takže uvoľňujú len skompilovaný kód
(ktorý nie je pre ľudí čitateľný) a obmedzujú použitie softvéru.
Na druhej strane, autori slobodného softvéru obyčajne hľadajú kombináciu nasledovného:
<UL>
<LI>Neumožniť použitie ich kódu v neslobodnom softvéri. Keďže uvoľňujú svoj kód na použitie
všetkým, nechcú aby niektorí tento kód prevzali do svojich uzavretých aplikácií.
V tomto prípade je použitie kódu založené na dôvere: môžete ho používať,
pokiaľ zachovávate rovnaké pravidlá.
<LI>Ochránenie identity autorstva kódu. Ľudia sú pyšní na svoju prácu,
a nechcú aby ktokoľvek prišiel a vymazal ich meno alebo dokonca tvrdil,
že je autorom.
<LI>Distribúcia zdrojového kódu. Jeden z problémov pri množstve priprietárnych aplikácií je,
že nemôžete opraviť chyby alebo ich upraviť, lebo zdrojový kód nie je k dispozícii. Taktiež, firma
sa môže rozhodnúť, že prestane podporovať hardvér, ktorý používate. Množstvo slobodných licencií
prikazuje distribúciu zdrojového kódu. To umožňuje používateľom
prispôsobiť si softvér pre svoje potreby.
<LI>Požadovať po každom diele, ktoré obsahuje časti ich diela (takéto diela sa v diskusiách
o autorských právach nazývajú <em>odvodené</em>), aby použil rovnakú licenciu.
</UL>
<P>Veľa ľudí píše vlastnú licenciu. To nie je dobre, keďže napísanie
licencie, ktorá znamená to, čo zamýšľate, je plné neviditeľných prekážok. Slovosled je príliš často
nejednoznačný alebo podmienky v licencii si navzájom odporujú.
Písanie licencie, ktorá by obstála na súde je ešte ťažšie.
Našťastie existuje mnoho napísaných licencií, ktoré
stanovujú to, čo autor požaduje.
<P>Tri najčastejšie licencie sú:
<UL>
<LI><A HREF="https://www.gnu.org/copyleft/gpl.html">GNU General Public
License (GPL)</A>. Základné informácie o softvérových licenciách
a kópia licencie sa nachádza na
<A HREF="https://www.gnu.org/copyleft/copyleft">stránkach GNU</A>.
Toto je najpoužívanejšia licencia pre slobodný softvér na svete.
<LI><A HREF="https://opensource.org/blog/license/artistic-2-0">Artistic License</A>.
<LI><A HREF="https://opensource.org/blog/license/bsd-3-clause">licencia v štýle BSD</A>.
</UL>
<!--
Clearly, no single license will fit everyone's needs. To help people select
the license that is most appropriate for them, you might like to look at
our <A HREF="license_disc">comparison of common Free Software licenses</A>.
-->
<P>Niektoré zo spoločných charakteristík týchto licencií:
<UL>
<LI>Softvér môžete inštalovať na ľubovoľný počet počítačov.
<LI>Ľubovoľný počet ľudí môže používať softvér súčasne.
<LI>Môžete urobiť ľubovoľné množstvo kópií daného softvéru a dať
ich komukoľvek (slobodná alebo otvorená distribúcia).
<LI>Nekladú žiadne obmedzenia na modifikovanie softvéru (okrem zachovania niektorých
častí neporušených).
<LI>Nekladú žiadne obmedzenia na distribúciu alebo dokonca predaj daného softvéru.
</UL>
<P>Posledný bod, ktorý umožňuje softvér predávať za peniaze, sa zdá byť
proti všetkým ideám slobodného softvéru. Je to však jedna z jeho najsilnejších stránok.
Keďže licencia umožňuje distribúciu zdarma, tak keď niekto kópiu získa,
môže ju distribuovať sám. Môže sa dokonca pokúsiť ju predať.
V skutočnosti, prakticky netreba peniaze na vyhotovenie elektronickej
kópie softvéru. Dopyt a ponuka budú udržiavať nízku cenu. Ak je
pre nejaký veľký softvér alebo nejakú zbierku softvéru výhodná
distribúcia na nejakom nosiči, ako napríklad CD, vydavateľ si môže účtovať
koľko sa mu páči. Ak je však zisk neúmerne veľký, ďalší dodávatelia
vstúpia na trh a konkurencia cenu zníži.
Výsledkom je, že vydanie Debianu na niekoľkých CD si môžete kúpiť za pár euro.
<P>Aj keď slobodný softvér nie je úplne zbavený všetkých obmedzení (to je umožnené len uvoľnením ako „voľné dielo“, po anglicky: public domain, pozn. prekl.: slovenský autorský zákon toto neumožňuje), dáva používateľom flexibilitu
nato, aby urobili svoju prácu a zároveň chráni
práva autora. To je sloboda.
<P>Projekt Debian je silný podporovateľ slobodného softvéru. Keďže existuje mnoho rôznych
licencií, ktoré sa na softvér používajú, vypracovali sme
<A HREF="../social_contract#guidelines">Určenie slobodného softvéru Debianu - Debian Free Software Guidelines (DFSG)</A>,
praktickú definíciu toho,
čo považujeme za slobodný softvér. V hlavnej (main) časti Debianu sa môže ocitnúť
len softvér, ktorý vyhovuje definícii DFSG.
|
